Farby v slovenskom rámci zodpovedajú logike Donabedianovho prístupu k hodnoteniu výkonnosti zdravotných systémov (Donabedian, 1972[2]), ktorý rozlišuje tri vzájomne prepojené kategórie ovplyvňujúce kvalitu starostlivosti: štruktúru, procesy a výsledky (pozri tiež Rámček 2.2 v nasledujúcej časti). V slovenskom HSPA sú tieto procesy znázornené ako dve samostatné doménové oblasti, ktoré však majú rovnakú farbu: oblasť Prevencie a rizikových faktorov a oblasť Zdravotných služieb. Táto štruktúra poukazuje na to, že obe oblasti patria do procesov zdravotného systému, ktoré ovplyvňujú zdravotné výsledky, ale zároveň odráža osobitný dôraz, ktorý kladú slovenskí tvorcovia národnej zdravotnej politiky a stakeholderi na prevenciu a verejné zdravie. Čiastočne je to spôsobené aj tým, že podľa názoru vnútroštátnych orgánov a ďalších stakeholderov je výkonnosť slovenského systému v týchto otázkach nižšia, ako by bolo žiaduce.
Hoci národné rámce HSPA v krajinách OECD majú spoločné základné štrukturálne črty, jednotlivé krajiny sa líšia v spôsobe organizácie ich jednotlivých oblastí, prístupe k členeniu údajov a používania indikátorov (OECD, 2026[1]). Stakeholderi v jednotlivých krajinách kladú dôraz na rôzne témy, pričom svoje rámce prispôsobujú potrebám svojej krajiny a zohľadňujú národné priority. V rámci projektu prípravy HSPA v Slovenskej republike kládli stakeholderi dôraz na monitorovanie nákladov, dostupnosť, zdravotné údaje a digitálnu oblasť, riadenie sektora zdravotníctva, prevenciu, kvalitu starostlivosti a ľudské zdroje, a vo všeobecnejšom zmysle na otázky súvisiace s efektívnosťou a rovnosťou (pozri časť 2.3). Tieto oblasti záujmu sa v slovenskom HSPA odrážajú buď vo výbere jednotlivých domén, a/alebo indikátorov.
Dôraz, ktorý stakeholderi slovenského zdravotného systému kládli na témy prevencie (konkrétne zdravotnej gramotnosti, očkovania a sekundárnej prevencie), efektívnosti a rovnosti, viedol k tomu, že tieto oblasti zohrávajú výraznejšiu úlohu v slovenskom rámci HSPA aj v jeho jednotlivých zložkách. Kým z Prevencie a rizikových faktorov a Efektívnosti sa v národnom rámci stali dve samostatné oblasti domén, Rovnosť bola v priebehu procesu zdokonaľovania rámca ako samostatná oblasť zrušená (pozri Rámček 2.2 v časti 2.3.2). Namiesto toho boli otázky rovnosti – vrátane rovnosti v prevencii, rovnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti a rovnosti v zdravotnom stave – zdôraznené prostredníctvom výberu indikátorov, ktoré tvoria slovenský rámec, čím sa perspektíva rovnosti vnáša do čo najväčšieho počtu domén, v rozsahu, v akom to umožňuje dostupnosť dát. Prístup slovenského rámca k zohľadneniu rovnosti je ilustrovaný v kapitole 4, kde bola rovnosť zvolená ako príklad použitia slovenského rámca HSPA s cieľom ukázať, ako je možné prepojiť indikátory naprieč jednotlivými doménami rámca a identifikovať tak tému politiky.
Niektoré národné rámce HSPA majú trojúrovňovú štruktúru, kde sa využívajú aj čiastkové domény (podriadené hlavným doménam). V prípade Slovenskej republiky sa v rámci procesu tvorby rámca HSPA prijalo rozhodnutie pokračovať s väčším počtom domén bez využitia ďalšej úrovne čiastkových domén. Toto rozhodnutie vytvorilo priestor na väčšiu flexibilitu pri výbere indikátorov.
Podrobný opis domén slovenského HSPA je uvedený v Tabul’ka 2.1. Niektoré popisy domén môžu mať prediktívny charakter a nemusia sa úplne zhodovať s výberom indikátorov uvedených v časti 3.2. Je to spôsobené hlavne dvoma dôvodmi: prvým je, že stakeholderi v rámci procesu výberu indikátorov uprednostnili niektoré témy pred inými v rámci širšej témy danej domény, druhým, že v niektorých doménach je v súčasnosti k dispozícii len obmedzený rozsah metrík, ktoré by dokázali komplexne zachytiť tému danej domény. V tomto prípade by slovenské orgány mohli v budúcnosti zvážiť prehodnotenie možností merania, aby bolo možné komplexnejšie zachytiť podstatu vybraných domén prostredníctvom doplnenia alebo nahradenia niektorých indikátorov, keď budú k dispozícii.
