Táto príloha poskytuje prehľad o slovenskej infraštruktúre zdravotných dát na účely zavedenia hodnotenia výkonnosti zdravotného systému v Slovenskej republike. Na základe komplexnej situačnej analýzy slovenskej infraštruktúry zdravotných dát pre účely HSPA (OECD, 2025[1]) opisuje hlavných správcov a zdroje dát z kapitoly 5, pričom kladie osobitný dôraz na infraštruktúru zdravotných dát relevantnú pre finálny súbor 110 indikátorov HSPA, ktoré tvoria slovenský rámec HSPA. Ďalšie informácie a podrobnosti o situácii v oblasti zdravotných dát sú k dispozícii v dokumente s názvom Situačná analýza slovenskej infraštruktúry zdravotných dát pre účely HSPA (OECD, 2025[1]), ktorý bol vypracovaný na základe rozhovorov so správcami zdravotného systému v roku 2024 a sekundárneho výskumu.
Rámec hodnotenia výkonnosti zdravotného systému pre Slovenskú republiku
Správu zdravotných dát v Slovenskej republike zakotvuje predovšetkým zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme (2013), ktorý určuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) za centrálneho správcu zdravotných dát a prevádzkovateľa Národného zdravotníckeho informačného systému (Parliament of the Slovak Republic, 2013[2]). NCZI je hlavným aktérom v oblasti zdravotníckych dát v Slovenskej republike a jeho postavenie je výslovne vymedzené v legislatíve v tejto oblasti. Je správcom Národného zdravotníckeho informačného systému, ktorý slúži na zber, spracovanie a poskytovanie zdravotných informácií.
Okrem NCZI sa na riadení dát podieľa viacero inštitúcií:
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) vykonáva dohľad nad zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a vedie kľúčové administratívne registre, vrátane registrov poistencov, zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a registrov úmrtí. Na tento účel ÚDZS vydáva metodické pokyny pre zber dát a zhromažďuje dáta na rôzne administratívne a technické účely.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ), najmä prostredníctvom Inštitútu zdravotných analýz (IZA), je najväčším sekundárnym používateľom dát o zdravotnej starostlivosti a spravuje dátové súbory slúžiace na úhradu nemocničných nákladov na základe DRG, úpravu rizík a optimalizáciu siete nemocníc.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) metodicky riadi, usmerňuje a kontroluje činnosť štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva. ÚVZ so svojimi podriadenými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva zbiera dáta o prenosných ochoreniach, výsledky prieskumov zdravotného stavu obyvateľstva zameraných na skríning rizikových faktorov a dáta o faktoroch ovplyvňujúcich zdravie súvisiacich so životným prostredím.
Tri zdravotné poisťovne (ZP) v Slovenskej republike zhromažďujú dáta o poistných nárokoch a disponujú jednotnými tokmi kmeňových dát, ktoré vychádzajú z metodických usmernení ÚDZS a MZ. ZP si vytvárajú aj vlastné dátové súbory nad rámec minimálnych požiadaviek na dáta. Týkajú sa predovšetkým indikátorov kvality a efektívnosti, ktoré ZP využívajú vo svojej zmluvnej politike voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) realizuje Európske zisťovanie o zdraví (EHIS), moduly týkajúce sa zdravia v rámci iných prieskumov a podáva správy medzinárodným organizáciám, vrátane Eurostatu a OECD. Pôsobí v rámci Programu štátnych štatistických zisťovaní, ktorý vymedzuje rozsah zberu primárnych a sekundárnych dát.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spravuje databázy týkajúce sa sociálnych dávok a zdravotného postihnutia, ktoré sú relevantné pre zdravotnú politiku.
Osem samosprávnych krajov zbiera administratívne dáta o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v rámci svojich postupov týkajúcich sa udeľovania a odnímania povolení pre poskytovateľov ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti a pre ich zariadenia. Dva kraje prevádzkujú aj svoje vlastné nemocnice a spravujú súvisiace dáta.
Štátny úrad pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zodpovedá za bezpečnosť, účinnosť a kvalitu liekov a zdravotníckych pomôcok v Slovenskej republike. Zhromažďuje dáta o bezpečnosti liekov a objeme reexportovaných liekov a spravuje zoznam registrovaných liečiv.
Centrum vedecko technických informácií koordinuje činnosť interdisciplinárnych výskumných a vývojových centier a národných výskumných infraštruktúr. Spravuje rôzne dátové súbory súvisiace s jeho hlavnými činnosťami, vrátane dát o študentoch a absolventoch.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, OS ZZS SR, organizácia priamo podliehajúca Ministerstvu zdravotníctva, dohliada na činnosť záchrannej zdravotnej služby, vrátane riadenia núdzových volaní a koordinácie záchranných zdravotných služieb. Na zabezpečenie efektívnej a koordinovanej reakcie zhromažďuje dáta na posúdenie výkonnosti a poskytovania pohotovostnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom záchrannej služby. Medzi ne patrí počet núdzových volaní, včasnosť poskytovania starostlivosti, obsadenosť sanitiek záchrannej služby atď.
NCZI, ÚDZS, MZ a zdravotné poisťovne možno vzhľadom na typy informácií získavaných prostredníctvom rôznych dátových záznamov považovať za najvýznamnejšie subjekty zhromažďujúce dáta (
Obrázok A B.1. ). Niekoľko pravidelných dátových hlásení však vyžadujú aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ÚVZ, ŠÚ SR, ŠÚKL a samosprávne kraje. V správe zdravotných dát v Slovenskej republike dominuje NCZI, ktoré zhromažďuje informácie takmer za 77 % všetkých položiek záznamov zdravotných dát. Hlavnými zdrojmi dát pre dátové súbory spravované NCZI sú pravidelné hlásenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vrátane dát zaznamenaných do klinických registrov, elektronických zdravotných záznamov a dát o administratívnych nárokoch, ktoré sprístupňujú zdravotné poisťovne.
Podľa podielu polí v zdravotných záznamoch v ich správe
Poznámka: Obrázok znázorňuje správcov dát v celom sektore zdravotnej starostlivosti a neobmedzuje sa len na dáta súvisiace s HSPA. Na základe prehľadovej štúdie dátových súborov týkajúcich sa zdravia a súvisiacich oblastí v Slovenskej republike. V niektorých prípadoch nie je jasné, kto je správcom dát; v takomto prípade sa pole záznamu dát priradí správcovi dát na základe využitia dát na administratívne účely alebo na analýzu, prípadne podľa toho, kto sprístupňuje dáta alebo ich agregáty verejnosti.
Zdroj: OECD (2025[1]), Situational analysis of Slovakia's health data infrastructure for HSPA purposes.
Početné prenosy dát medzi inštitúciami svedčia o existencii základov pre výmenu informácií v Slovenskej republike, hoci tieto toky sú skôr orientované na konkrétne účely, než organizované s ohľadom na systematické sekundárne využitie. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti odosielajú dáta viacerými paralelnými kanálmi: do NCZI prostredníctvom pravidelných súhrnných správ a hlásení do registrov; do ZP prostredníctvom mesačných súborov žiadostí o úhradu; do ÚVZ prostredníctvom hlásení o prenosných ochoreniach (EPIS); a ďalším orgánom v závislosti od regulačných požiadaviek. Údaje o nárokoch zaslané do ZP sa následne prenášajú do NCZI a na MZ, čím vzniká jeden z hlavných kanálov na výmenu štruktúrovaných dát v systéme. Údaje o úmrtnosti prechádzajú procesmi registrácie v matričných úradoch a vykazovania výsledkov pitiev, na ktorých sa podieľajú ÚDZS, NCZI a ŠÚ SR, čím sa zabezpečuje ich overenie a využitie na účely oficiálnej štatistiky.
Popri tomto hlavnom kanáli funguje niekoľko ďalších inštitucionálnych tokov dát. ÚDZS vedie a aktualizuje Centrálny register poistencov a ďalšie administratívne registre (poistenci, zdravotnícki pracovníci, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti) a zdieľa príslušné informácie s NCZI, a to aj na účely funkcií eZdravia. MZ dostáva podrobné dátové súbory potrebné na úhradu nemocničnej starostlivosti na základe DRG, na úpravu rizík medzi poisťovňami a na optimalizáciu siete nemocníc, pričom vychádza z informácií poskytnutých poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami. ÚVZ prevádzkuje systém dohľadu EPIS, v rámci ktorého zbiera dáta o jednotlivých osobách od laboratórií a poskytovateľov. ŠÚ SR spracúva dáta o výdavkoch na zdravotnú starostlivosť z viacerých administratívnych zdrojov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spravuje údaje o zdravotnom postihnutí a sociálnych dávkach na úrovni jednotlivcov, pričom prepojenie so súbormi zdravotných dát je obmedzené a realizuje sa len v rámci konkrétnych projektov.
Súbory dát sa výrazne líšia, pokiaľ ide o klinickú hĺbku, pokrytie poskytovateľov, aktuálnosť a interoperabilitu (Obrázok A B.2. ). Nároky ZP („dávky“) a národné administratívne registre spájajú široké pokrytie poskytovateľov, relatívne včasné hlásenie a využívanie spoločných jedinečných identifikátorov, vďaka čomu sa dajú považovať za najinteroperabilnejšie zdroje dát. Naopak, ročné alebo štvrťročné tematické správy sa vo veľkej miere opierajú o agregované dáta bez spoločných identifikátorov. Súbory dát o zdravotnom stave obyvateľstva a národné klinické registre, hoci sú často klinicky podrobné a vychádzajú z dát na úrovni jednotlivcov, majú spravidla dlhšie vykazovacie cykly a ich aktuálnosť je premenlivejšia. Celkovo však platí, že hoci viaceré súbory dát obsahujú informácie na úrovni jednotlivcov a identifikátory (maskované identifikačné čísla v údajoch o poistných nárokoch; rodné čísla v niektorých administratívnych a monitorovacích súboroch dát), bežné prepojenie dát medzi inštitúciami je naďalej obmedzené.
Zdroj: OECD (2025[1]), Situational analysis of Slovakia's health data infrastructure for HSPA purposes.
Napriek rozsiahlej dostupnosti zdravotníckych údajov v Slovenskej republike zostáva ich využiteľnosť na účely HSPA limitovaná štrukturálnymi obmedzeniami, ktorých odstránenie by mohlo významne prispieť k jej zlepšeniu. Obrázok A B.3. označuje vybrané prvky infraštruktúry zdravotných dát Slovenskej republiky – príležitosti, silné stránky a oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť, so zreteľom na účely prípravy HSPA. Zásadnú výzvu predstavuje obmedzené systematické prepájanie dát na účely monitorovania a výskumu. Hoci existuje množstvo dátových súborov, len malá časť z nich sa rutinne prepája, čo obmedzuje možnosť vykonávať komplexné analýzy naprieč rôznymi zariadeniami zdravotnej starostlivosti alebo počas liečby pacienta. Obmedzené zostáva aj automatické získavanie dát z elektronických klinických záznamov a pri niektorých súboroch dát, najmä v prípade určitých národných klinických registrov, dochádza k oneskoreniam pri spracovaní v dôsledku manuálnych postupov vykazovania a overovania.
Zdroj: OECD (2025[1]), Situational analysis of Slovakia's health data infrastructure for HSPA purposes.
Efektívne sekundárne využívanie dát ďalej obmedzujú aj riadiace a právne mechanizmy. Hoci zákon o Národnom zdravotníckom informačnom systéme stanovuje rámec pre zber a uchovávanie dát, operatívne mechanizmy ich sprístupňovania vo verejnom záujme zostávajú nedostatočne rozvinuté. V roku 2024 absentovali štruktúrované procesy prístupu k dátam a jednoznačne vymedzené technické vstupné body, čo prispievalo k sektorovo roztrieštenému riadeniu údajov. Legislatívne obmedzenia zužujú širšie využitie dát o administratívnych nárokoch a socioekonomických údajov, pričom ochranné mechanizmy umožňujúce širší analytický prístup zatiaľ nie sú plne inštitucionalizované, hoci prebiehajúce reformy v rámci Európskeho priestoru pre zdravotné údaje a projektu RISEZ smerujú k odstraňovaniu týchto nedostatkov. NCZI spustilo v roku 2024 projekt RISEZ (Rozšírenie portfólia služieb a inovácia služieb elektronického zdravotníctva), ktorého cieľom je zlepšiť funkčnosť systému správy dát NCZI, možnosti zdieľania dát a znížiť pracovnú záťaž správcov dát a v konečnom dôsledku aj subjektov poskytujúcich dáta (poskytovateľov zdravotnej starostlivosti). Od roku 2026 bude prebiehať jeho postupná implementácia a zavádzanie nových zberov dát.
Na úrovni dátových súborov sa v niektorých klinických registroch vyskytujú prípady neúplného vykazovania a oneskorenia pri spracovaní. Hromadné hlásenia poskytovateľov zasielané NCZI neumožňujú analýzu na úrovni jednotlivých pacientov ani spoľahlivý odhad výskytu ochorení a postupov liečby, pričom dodržiavanie povinnosti podávať hlásenia sa líši v závislosti od regiónov a špecializácií. Dáta o administratívnych nárokoch sú síce analyticky spoľahlivé, zahŕňajú však len služby, za ktoré bola poskytnutá úhrada, a nezahŕňajú určité prvky, ako sú laboratórne výsledky a starostlivosť, na ktoré sa nevzťahuje poistenie. Medzi ďalšie nedostatky patrí chýbajúci súbor dát o skúsenostiach pacientov reprezentatívny na celonárodnej úrovni, neúplné hlásenie nežiaducich udalostí pacientmi a obmedzené prepojenie medzi zdravotnými a sociálnymi dátami, ktoré bráni komplexnému posúdeniu chronických ochorení a dlhodobej starostlivosti.
V tejto časti sú uvedené vybrané zdroje dát pre slovenský rámec HSPA, ktoré čerpajú z národnej infraštruktúry zdravotných dát a z medzinárodných zdrojov. Takmer 80 % indikátorov v slovenskom HSPA vychádza z medzinárodných zdrojov, ako sú zisťovania, zbery dát medzinárodných organizácií, publikácie a databázy (pozri Rámček A.B.1 a kapitolu 3), zvyšok pochádza zo zdrojov a metodík špecifických pre danú krajinu.
Mnohé z vybraných indikátorov čerpajú z osvedčených zberov dát OECD a iných medzinárodných organizácií, ktoré poskytujú porovnateľné a vysokokvalitné informácie o výkonnosti zdravotných systémov. Tieto zdroje slúžia ako podklad pre medzinárodnú analýzu, keďže poskytujú jednotné definície, overené metodiky a pravidelné aktualizácie.
Dotazník o zdravotných údajoch zbiera základné súbory dát o zdraví, ako sú poistné krytie, dlhodobá starostlivosť, spotreba liekov, rizikové faktory, miera účasti na preventívnych vyšetreniach a odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. Organizuje ho OECD a uskutočňuje sa každoročne.
Dotazník JHAQ (Dotazník spoločných zdravotných účtov) zbiera medzinárodne porovnateľné dáta o výdavkoch krajín na zdravotníctvo v súlade s rámcom Systému zdravotných účtov (štandardy pre klasifikáciu a monitorovanie výdavkov na zdravie) a každoročne ho spoločne spravujú OECD, Eurostat (dostupný prostredníctvom databázy národných účtov) a WHO. Umožňuje podrobné sledovanie výdavkov podľa funkcie, poskytovateľa a spôsobu financovania.
JQNMHS (Spoločný zber údajov o nefinančných štatistikách zdravotnej starostlivosti) zhromažďuje nefinančné štatistiky v oblasti zdravotníctva, ako sú údaje o ľudských zdrojoch, infraštruktúre, kapacite nemocníc, využívaní služieb a diagnózach hospitalizovaných pacientov. Tento zber dát každoročne spoločne realizujú OECD, Eurostat a WHO s cieľom podporiť medzinárodné monitorovanie zdrojov v rámci jednotlivých systémov.
HCQO (Kvalita a výsledky zdravotnej starostlivosti) je súbor porovnateľných indikátorov kvality zdravotnej starostlivosti, ktorý OECD zostavuje raz za dva roky. Zahŕňa aspekty, ako sú efektívnosť zdravotnej starostlivosti, bezpečnosť a orientácia na pacienta, s cieľom porovnať výkonnosť jednotlivých zdravotníckych systémov.
PaRIS (Prieskum indikátorov hlásených pacientmi) je iniciatíva OECD, v rámci ktorej krajiny spolupracujú na vývoji, štandardizácii a zavádzaní novej generácie indikátorov na meranie výsledkov a skúseností so zdravotnou starostlivosťou, ktoré ľudia považujú za najdôležitejšie. Prieskum sa zameriava na používateľov primárnej zdravotnej starostlivosti a zisťuje ich názory na aspekty, ako sú kvalita života, fyzické fungovanie, psychická pohoda a skúsenosti so zdravotnou starostlivosťou.
Okrem vyššie uvedených pravidelných zberov dát sa OECD venuje vývoju a rozširovaniu indikátorov s cieľom uľahčiť zavedenie overených spoločných metodík výpočtu pre indikátory, ktoré zachytávajú konkrétne tematické oblasti, ako sú duševné zdravie, klíma, pohotovostná starostlivosť alebo rakovina. Slovenský HSPA obsahuje ukazovatele napríklad z pilotného zberu dát OECD o demencii a z pilotného zberu dát o dlhodobej starostlivosti.
Ďalšie medzinárodné prieskumy a štúdie, ako napríklad Globálny prieskum verejnej mienky Gallup, prieskum Health Behaviour in School-aged Children (HBSC), štúdia CONCORD a Európsky prieskum zdravotnej gramotnosti (M-POHL), dopĺňajú indikátory založené na administratívnych dátach a poskytujú informácie o zdravotných návykoch, rizikových faktoroch (napríklad prieskumy EHIS a EÚ-SILC), ako aj o spokojnosti so systémom zdravotnej starostlivosti.
Pri mnohých indikátoroch, najmä v oblastiach behaviorálnych determinantov zdravia, ľudských zdrojov a kvality zdravotnej starostlivosti, poskytujú tieto medzinárodné dátové zdroje aj dáta členené podľa veku, pohlavia, vzdelania, príjmu a regiónov úrovne NUTS 2, čo umožňuje podrobnejšiu analýzu nerovností v demografickom, geografickom a socioekonomickom kontexte.
Dáta o zdravotnom stave a úmrtnosti
Dáta o zdravotnom stave a úmrtnosti v Slovenskej republike pochádzajú z viacerých administratívnych zdrojov a registrov. Informácie o úmrtnosti sa zbierajú prostredníctvom postupov vydávania úmrtných listov, na ktorých sa podieľajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, matričné úrady a ÚDZS; overené dáta o príčine smrti sú kódované podľa noriem ICD a poskytujú sa ŠÚ SR a NCZI na účely oficiálnej štatistiky a medzinárodného vykazovania. Tieto údaje slúžia ako podklad pre výpočet kľúčových indikátorov, ako sú stredná dĺžka života, úmrtnosť podľa príčin a predčasná úmrtnosť.
Slovenská republika vedie viacero národných klinických registrov, ktoré spravuje NCZI, vrátane Národného onkologického registra, registra diabetu, registrov v oblasti kardiovaskulárnych ochorení, registra tuberkulózy a registrov neurologických ochorení, ako aj súborov dát o zdravotnom stave obyvateľstva, ktoré pokrývajú oblasti ako psychiatrická ústavná starostlivosť, liečba závislostí a reprodukčné zdravie. Hoci tieto registre umožňujú odhadovať incidenciu a vybrané indikátory výsledkov, ich aktuálnosť a úplnosť sa líšia, najmä tam, kde sa hlásenie stále vykonáva čiastočne manuálne (najmä v registri nádorových ochorení). Administratívne dáta o nárokoch sa čoraz častejšie využívajú na doplnenie odhadov založených na registroch, najmä v prípade chronických ochorení.
ŠÚ SR okrem toho prostredníctvom populačných zisťovaní vrátane EHIS a EÚ-SILC zhromažďuje dáta o subjektívne vnímanom zdravotnom stave, chronických ochoreniach, obmedzeniach v aktivitách a vybraných indikátoroch duševného zdravia. Prieskumy zamerané na sledovanie správania, ktoré realizujú regionálne orgány verejného zdravotníctva, ďalej zachytávajú správanie súvisiace so zdravím. Popri medzinárodných zdrojoch poskytujú aj niektoré národné dáta členenie podľa regiónu, veku a pohlavia pri kľúčových indikátoroch zdravotného stavu, ako je napríklad miera úmrtnosti detí do piatich rokov veku (zhromažďovaná ŠÚ SR).
Dáta o kvalite starostlivosti a bezpečnosti pacientov
Dáta o kvalite starostlivosti a bezpečnosti pacientov v Slovenskej republike pochádzajú predovšetkým z administratívnych dát o nárokoch a z dátových súborov DRG, ktoré spolu tvoria základnú analytickú infraštruktúru. Dáta o nárokoch, ktoré poskytovatelia predkladajú zdravotným poisťovniam a ktoré sú zdieľané s NCZI a MZ, obsahujú informácie o jednotlivých pacientoch týkajúce sa diagnóz, zákrokov, termínov poskytnutia služieb a úhrad, pričom maskované identifikátory umožňujú prepojenie medzi jednotlivými epizódami starostlivosti. Dátové súbory DRG ich dopĺňajú o podrobné klinické a nákladové informácie o hospitalizovaných pacientoch, vrátane zloženia pacientov, komplikácií a kategórií úhrad, čím podporujú analýzu výkonnosti na úrovni nemocníc. Dopĺňajú ich aj zákonom stanovené indikátory kvality zverejňované zdravotnými poisťovňami, ako aj systémy dohľadu vrátane registra nežiaducich udalostí v zdravotnej starostlivosti vedeného MZ SR a monitorovania infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou vedeného ÚVZ.
Ich využitie na hodnotenie výkonnosti celého systému však obmedzujú zásadné nedostatky. Hlásenie nežiaducich udalostí sa zakladá na vlastnom hlásení poskytovateľov a je pravdepodobne neúplné. Indikátory kvality zostávajú v prostredí zdravotných poisťovní fragmentované. Ďalšie dátové súbory, ako napríklad dáta o objemoch výkonov a čakacích lehotách v rámci optimalizácie siete nemocníc, nie sú systematicky prepájané s hlavnými dátovými zdrojmi. Napriek dostupnosti rozsiahlych administratívnych a klinických dát absencia konzistentného prepájania a integrácie dát v dôsledku toho obmedzuje schopnosť vytvárať na systémovej úrovni komplexné a spoľahlivé poznatky o kvalite starostlivosti a bezpečnosti pacientov.
Dáta o využívaní zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti
Využívanie zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosť sa zaznamenávajú hlavne prostredníctvom administratívnych dát o nárokoch, ktoré poskytujú podrobné informácie o využívaní služieb v rôznych zariadeniach zdravotnej starostlivosti, doplnené súhrnnými správami NCZI o činnosti všeobecných lekárov a špecialistov, vrátane počtu návštev a diagnóz. Dáta o preventívnej zdravotnej starostlivosti (napríklad o očkovaní alebo účasti na preventívnych prehliadkach) sú k dispozícii prostredníctvom zberov ÚDZS a ÚVZ aj v regionálnom členení, čo umožňuje podrobnejšiu analýzu geografických rozdielov vo využívaní týchto služieb.
Ďalšie dáta dostupnosti liečby sú k dispozícii prostredníctvom systémov hlásenia lekární a výdajní pomôcok, ktoré sledujú vydané a preplatené lieky a zdravotnícke pomôcky. Prieskumy obyvateľstva, ako sú EHIS a EÚ-SILC, tieto zdroje ďalej dopĺňajú informáciami o neuspokojených potrebách a prekážkach v dostupnosti.
Napriek rozsiahlemu objemu dát pretrvávajú významné nedostatky. Agregované vykazovanie neumožňuje prepájanie dát na úrovni pacienta, čo obmedzuje analýzu trajektórií starostlivosti; zároveň dáta zo zdravotných poisťovní zachytávajú len uhrádzanú starostlivosť. V širšom kontexte obmedzená integrácia administratívnych dát a dát zo zisťovaní limituje možnosť komplexného a konzistentného hodnotenia využívania zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti.
Zdravotná infraštruktúra a ľudské zdroje
Dáta o ľudských zdrojoch a infraštruktúre pochádzajú z viacerých administratívnych registrov a z dát poskytovateľov. Od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti NCZI zhromažďuje ročné a pravidelné správy o počte, vekovej štruktúre a špecializácii zdravotníckych pracovníkov, ako aj údaje o nemocničných lôžkach, vybavení a vybraných ekonomických indikátoroch. ÚDZS vedie registre zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vrátane informácií o licenciách a identifikačných číslach. Centrálny register poistencov zároveň slúži ako podklad na výpočet menovateľov indikátorov. Niektoré z týchto dát je možné členiť podľa regiónov, čo umožňuje podrobnejšiu analýzu geografického rozloženia poskytovateľov.
Úroveň digitalizácie systému sa zachytáva prostredníctvom dát generovaných kľúčovými digitálnymi systémami, najmä infraštruktúrou eZdravie spravovanou NCZI vrátane systému elektronického predpisovania liekov (eRecept) a elektronických záznamov o ambulantných vyšetreniach a prepusteniach z hospitalizácie (eVyšetrenie), ako aj prostredníctvom administratívnych dát o nárokoch predkladaných poskytovateľmi elektronicky.
Samosprávne kraje vedú registre administratívnych dát o povoleniach pre poskytovateľov a dostupnosti služieb. Hoci informácie o ľudských zdrojoch na úrovni jednotlivcov existujú vo viacerých dátových súboroch, ich roztrieštenosť medzi jednotlivými registrami a obmedzené bežné prepojenie sťažujú presné meranie úrovne aktívnej úrovne výkonu praxe a ekvivalentov plného pracovného úväzku. Dostupné dátové súbory síce zachytávajú využívanie konkrétnych digitálnych nástrojov, ako je napríklad počet elektronických receptov alebo podiel elektronicky zaznamenaných zdravotných vyšetrení, neposkytujú však komplexný obraz o úrovni digitálnej vyspelosti.
Finančná situácia a výdavky
Finančné informácie pochádzajú predovšetkým z administratívnych dát o nárokoch, ktoré zhromažďujú ZP, a týkajú sa úhrad zdravotnej starostlivosti podľa typu poskytovateľa a funkcie. Tieto dáta sa odosielajú do NCZI a MZ a slúžia ako podklad pre analýzy vývoja výdavkov na zdravotnú starostlivosť. MZ SR navyše spravuje dátový súbor na individuálnej úrovni určený na rizikovú kompenzáciu pri prerozdeľovaní príjmov medzi zdravotnými poisťovňami, ako aj dáta o nákladoch a úhradách za ústavnú starostlivosť založené na DRG, ale využitie týchto dátových súborov zákon obmedzuje len na presne stanovené účely.
Národné zdravotné účty sa zostavujú podľa metodiky SHA 2011 (System of Health Accounts 2011) na základe údajov zo ZP, vládnych účtov a zdrojov NCZI a vykazujú sa na medzinárodnej úrovni. Ekonomické dáta zasielané NCZI na úrovni poskytovateľov zahŕňajú dáta o nákladoch, príjmoch a mzdách. Hoci dáta o nárokoch poskytujú podrobné informácie o úhradách, úplne nezachytávajú služby, ktoré nie sú hradené, a starostlivosť o nepoistených pacientov, čo obmedzuje ich komplexnosť.
Prevencia, skríning a determinanty zdravia
Behaviorálne a nebehaviorálne determinanty zdravia sa sledujú prostredníctvom kombinácie administratívnych zdrojov a zdrojov založených na prieskumoch. EHIS a EÚ-SILC poskytujú dáta o fajčení, konzumácii alkoholu, obezite, fyzickej aktivite a subjektívne vnímanom zdravotnom stave; EHIS slúži ako hlavný zdroj indikátorov rizikových faktorov v slovenskom HSPA. EÚ-SILC, ktoré sa vykonáva častejšie, dopĺňa informácie o zdravotnom stave uvádzaným samotnými respondentmi s viacerými členeniami údajov podľa demografických a socioekonomických premenných. Monitorovanie environmentálne podmieneného zdravia realizované ÚVZ zahŕňa monitorovanie kvality ovzdušia, bezpečnosti vody a expozície žiareniu. Dáta o antimikrobiálnej rezistencii (AMR) sa získavajú z viacerých zdrojov vrátane systémov epidemiologického dohľadu koordinovaných ÚVZ v oblasti infekčných ochorení a infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, ako aj z dát o spotrebe antimikrobiálnych látok z lekárenských a úhradových dátových súborov.
Dáta o preventívnej zdravotnej starostlivosti (napríklad o očkovaní alebo účasti na preventívnych prehliadkach) sú k dispozícii aj v regionálnom členení prostredníctvom zberov ÚDZS a ÚVZ, čo umožňuje podrobnejšiu analýzu geografických rozdielov vo využívaní týchto služieb. Monitorovanie očkovania sa postupne centralizuje. V minulosti sa dáta o zaočkovanosti detí získavali z hlásení regionálnych úradov verejného zdravotníctva, zatiaľ čo dáta o očkovaní proti COVID-19 sa zaznamenávali do systémov eZdravie; nedávne legislatívne zmeny umožňujú vytvorenie Národného registra očkovania, ktorý bude využívať administratívne dáta NCZI. Účasť starších ľudí na očkovaní proti chrípke je možné sledovať prostredníctvom dát o úhradách.
Účasť na organizovaných programoch skríningu rakoviny (napríklad rakoviny prsníka a kolorektálneho karcinómu) možno odvodiť z administratívnych dát a dát programov, zatiaľ čo pri príležitostnom skríningu (napríklad rakoviny krčka maternice) je možné túto účasť čiastočne sledovať prostredníctvom dát o nárokoch a laboratórnych výsledkov.
Referencie
[1] OECD (2025), Situational analysis of Slovakia’s health data infrastructure for HSPA purposes, OECD, Paris, https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/about/projects/the-oecd-technical-support-to-national-hspa-development/Slovakia-Health-data-HSPA.pdf.
[2] Parliament of the Slovak Republic (2013), Act on Healthcare Information System, https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/153/.