Rámec hodnotenia výkonnosti zdravotného systému pre Slovenskú republiku

5. Riadenie a implementácia HSPA v Slovenskej republike

Abstrakt

Táto kapitola predstavuje návrh riadiaceho usporiadanie, ktoré má za ciel podporiť implementáciu, vykonateľnosť a udržateľnosť slovenského HSPA. Návrh zahŕňa štyri vzájomne prepojené orgány, ktoré zabezpečujú fungovanie slovenského HSPA na základe existujúcich inštitucionálnych kompetencií a projektu prípravy HSPA. Tri z nich sú prostredníctvom IZA prepojené s ministerstvom zdravotníctva a štvrtý zahŕňa širšiu skupinu stakeholderov. Hoci v Slovenskej republike neexistuje žiadny zákonný mandát týkajúci sa HSPA, navrhovaná štruktúra stanovuje jasnú zodpovednosť a bude tak prispievať k rýchlejšiemu využitiu zistení pri tvorbe politík.

Kapitola sa venuje aj konzultačnému procesu, ktorý prebiehal pri príprave návrhu riadenia slovenského HSPA, uvádza kľúčové inštitúcie a opisuje ich úlohy v súvislosti so slovenským HSPA. Zaoberá sa tiež stratégiami na začlenenie výsledkov HSPA do procesov tvorby politík a poukazuje na to, že približne 80 % slovenských HSPA indikátoroch nadväzuje na národné plány a stratégie v oblasti zdravia. V závere načrtáva ďalšie kroky na zavedenie slovenského HSPA do praxe.

5.1. Riadiaca štruktúra HSPA a roly zainteresovaných strán

Kľúčom k udržaniu budúcich cyklov HSPA a k zabezpečeniu ich skutočného vplyvu v Slovenskej republike je vytvorenie jasného mechanizmu riadenia slovenského HSPA s jednoznačne vymedzenými úlohami a plánom.

5.1.1. Postup pri tvorbe návrhu riadenia slovenského HSPA

Dokončenie prípravy rámca HSPA a výberu jeho indikátorov otvorilo novú etapu projektu zameranú na diskusie o vytvorení primeranej a udržateľnej riadiacej štruktúry pre HSPA v Slovenskej republike. Diskusie boli iniciované spoločným stretnutím luxemburského a slovenského PMT tímov, zástupcov OECD a Európskej komisie v novembri 2025. Táto etapa predchádza implementácii prvého cyklu HSPA a bežnému vykonávaniu nasledujúcich cyklov, vďaka čomu bude už pred začiatkom prvého úplného cyklu HSPA reportingu k dispozícii jasný plán riadenia (Obrázok 5.1).

Obrázok 5.1. Fázy zavádzania systému riadenia slovenského HSPA a predkladania správ o HSPA

OECD a slovenský PMT tímy zorganizovali nadväzujúce stretnutia na podporu vypracovania prvého návrhu riadenia HSPA, ktorý bol následne predložený členom HLAB. Diskusie sa zamerali na spôsoby, ako premeniť slovenský rámec HSPA na funkčnú štruktúru. Na úvod sa pozornosť sústredila na objasnenie štyroch kľúčových otázok: kto by sa mal do procesu zapojiť, aké funkcie a úlohy je potrebné zabezpečiť, ako by sa mali rozdeliť zodpovednosti a kedy a v akej periodicite by mal cyklus HSPA prebiehať. V rámci tohto procesu bol napríklad pre bežný cyklus HSPA stanovený súbor riadiacich funkcií a súvisiacich úloh s cieľom podporiť jasné pochopenie hlavných úloh a uľahčiť rozdelenie zodpovedností medzi jednotlivé orgány (Obrázok 5.2). Funkcie sa stali východiskovým bodom pre reflexiu a pomáhali štruktúrovať diskusiu o tom, ako by v priebehu celého cyklu HSPA mohli rôzne zložky riadenia vzájomne interagovať.

Obrázok 5.2. Hlavné úlohy a funkcie bežného národného cyklu HSPA

Na nasledujúcom zasadnutí HLAB, ktoré sa konalo v novembri 2025, predložil PMT tím členom HLAB návrh štruktúry riadenia a implementácie slovenského HSPA. Cieľom návrhu bolo nadviazať na existujúce úpravy dosiahnuté v rámci projektu prípravy HSPA a pretaviť ich do modelu riadenia udržateľného v dlhodobom horizonte. Namiesto vytvárania úplne nových orgánov sa prístup zameral na formalizáciu a transformáciu súčasných projektových štruktúr na trvalé riadiace orgány HSPA.

Na stretnutí sa tiež diskutovalo o koncepcii cyklu HSPA a jeho výstupoch. Účastníci sa zaoberali rozsahom a formou výstupov, vrátane komplexnej správy o HSPA doplnenej o prehľadový panel alebo prehľad výsledkov indikátorov a zhrnutiami jednotlivých hárkov indikátorov. V budúcnosti sa zvažuje aj vytvorenie špecializovanej webovej stránky, kde budú pravidelne zverejňované aktualizované výsledky indikátorov spolu so stručnými komentármi k jednotlivým indikátorom. Bol navrhnutý štvorročný cyklus podávania správ, ktorý by mal zabezpečiť pravidelnosť a analytickú stabilitu. Prvá správa by mala byť predložená v roku 2027/28, a to nezávisle od politického cyklu. Prvé reakcie na návrh riadenia HSPA boli kladné a v tejto fáze neboli navrhnuté žiadne podstatné zmeny.

V záverečnej fáze definovania riadiacej štruktúry sa uskutočnilo päť bilaterálnych stretnutí s kľúčovými správcami dát a indikátorov – OVZ (Ministerstvo zdravotníctva), NCZI, ŠÚ SR, ÚDZS a ÚVZ – s cieľom jasne vymedziť zodpovednosti za poskytovanie dát, výpočet indikátorov, ich interpretáciu a priebežnú účasť na procese HSPA. Cieľom týchto diskusií bolo zaistiť, aby správcovia jasne pochopili úlohy, ktoré sa od nich očakávajú v navrhovanom modeli riadenia, najmä pokiaľ ide o prípravu hárkov indikátorov, overovanie dát a ich príspevky k interpretácii výsledkov indikátorov. Na stretnutiach sa zároveň rokovalo aj o praktických a inštitucionálnych otázkach. Stakeholderi žiadali o vysvetlenie, ako bude slovenský HSPA v budúcnosti fungovať, ako sa budú sledovať a aktualizovať indikátory a ako sa rámec HSPA zosúladí s prebiehajúcimi reformami a súbežnými iniciatívami. Diskutovalo sa aj o organizačných zmenách v rámci niektorých inštitúcií, vrátane presunu zodpovednosti za niektoré indikátory HSPA na novo zriadené oddelenia alebo útvary.

5.1.2. Nastavenie zodpovednosti v rámci riadenia slovenského HSPA

Riadenie HSPA v Slovenskej republike by mali podľa návrhu zabezpečovať tri vzájomne prepojené orgány, ktoré sú prostredníctvom IZA prepojené s Ministerstvom zdravotníctva, a štvrtý orgán zahŕňajúci širšiu skupinu stakeholderov. Medzi tieto tri orgány patrí Výbor HSPA (strategický dohľad), Pracovná skupina HSPA (koordinácia a príprava správ) a Technické implementačné skupiny (príprava a analýza indikátorov) (Obrázok 5.3).

Kľúčoví stakeholderi zapojené do riadenia slovenského HSPA odzrkadľujú širší ekosystém zdravotných údajov v Slovenskej republike a nadväzujú na predchádzajúce pôsobenie inštitúcií združených v HLAB a PWG, ktoré sa postupne začlenili do štruktúrovaného modelu riadenia HSPA. Ministerstvo zdravotníctva a jeho analytická zložka IZA fungujú ako hlavný motor implementácie a poskytujú politické usmernenia a analytické vedenie, ktoré ukotvujú činnosť Výboru HSPA. NCZI ako hlavný správca národných zdravotníckych informácií a administrátor Národného zdravotníckeho informačného systému zabezpečuje pre Výbor HSPA kľúčové odborné zázemie v oblasti spravovania zdravotníckych dát a dohľadu nad infraštruktúrou systému ako celku. ÚVZ a ŠÚ SR poskytujú dáta o zdravotnom stave populácie, epidemiologickom dohľade a oficiálnej štatistike, ktoré tvoria základ mnohých indikátorov HSPA, zatiaľ čo tri zdravotné poisťovne dodávajú podrobné dáta o vykázanej a uhradenej zdravotnej starostlivosti, ktoré využíva NCZI vo svojich dátových súboroch, aj ministerstvo zdravotníctva pri svojich analýzach. ÚDZS ako orgán dohľadu nad činnosťou zdravotných poisťovní a správca kľúčových administratívnych registrov podporuje metodickú jednotnosť a riadi tok dát medzi poisťovňami a poskytovateľmi.

Výbor HSPA poskytuje strategický a organizačný rámec, ktorý zúčastneným inštitúciám umožňuje zapojiť sa do procesu HSPA prostredníctvom prideľovania zdrojov a určovania úloh. Združuje vrcholové vedenie kľúčových štátnych orgánov (MZ, MF, NCZI, ÚVZ, ŠÚ SR, AZP, a ÚDZS), aby bola zabezpečená zodpovednosť na najvyššej úrovni, koordinácia medzi inštitúciami a potrebné oprávnenia na fungovanie HSPA. Jeho úlohou je stanoviť celkové smerovanie každého cyklu HSPA definovaním očakávaných výstupov, časového harmonogramu a potrieb v oblasti zdrojov (najmä ľudských zdrojov), a vytvoriť podmienky, ktoré zúčastneným organizáciám umožnia, aby sa doň efektívne zapojili. Poskytuje tiež organizačnú perspektívu a východiská pre nové cykly HSPA, vrátane schvaľovania zmien navrhnutých Pracovnou skupinou HSPA pre budúce cykly. Konkrétne:

• Výbor HSPA schvaľuje rozsah a harmonogram navrhnuté Pracovnou skupinou HSPA, prideľuje alebo potvrdzuje zdroje a poveruje príslušné organizácie účasťou na technickej práci. To zahŕňa formálne poverenie organizácií spolupracovať s Pracovnou skupinou a vyčlenenie personálnych kapacít pre Technické implementačné skupiny (TIG).

• Výbor HSPA posudzuje pokrok v priebehu celého cyklu, poskytuje strategické usmernenia a schvaľuje konečné výstupy.

• Má na starosti začlenenie HSPA do organizačného rozhodovacieho procesu a šírenie informácií v rámci svojich inštitúcií.

• Zabezpečuje, aby sa zistenia HSPA využívali v celom systéme, a podporuje komunikáciu a šírenie výsledkov v rámci celého sektora zdravotníctva.

Pracovná skupina HSPA slúži ako „strojovňa“ cyklov HSPA. Pod vedením IZA a s podporou príslušných oddelení MZ, zodpovedá za zabezpečenie súdržnosti analytickej činnosti, koordináciu príspevkov od Technických implementačných skupín a za dodržiavanie dohodnutého harmonogramu. Jej úlohou je pretaviť strategické smerovanie Výboru HSPA do štruktúrovaného a realizovateľného cyklu a vypracovať kvalitnú správu o HSPA. Zabezpečuje tiež koordináciu, komunikáciu a šírenie informácií, ako aj spoluprácu so stakeholdermi počas celého cyklu. Podrobnejšie:

• Pracovná skupina HSPA vypracúva podrobný plán cyklu vrátane harmonogramu a výstupov a zavádza všetky navrhované metodické úpravy. Riadi tok vstupov od TIG, vykonáva alebo zosúlaďuje analýzu indikátorov, preveruje hárky indikátorov a pripravuje a upravuje správu.

• Okrem toho zverejňuje správu, informuje o pokroku počas celého cyklu a organizuje fórum stakeholderov s cieľom získať spätnú väzbu k štruktúre správy a budúcim zlepšeniam.

• Pracovná skupina pravidelne informuje Výbor HSPA o pokroku a rizikách, koordinuje konzultácie a dbá na to, aby správa spĺňala dohodnuté štandardy kvality a konzistentnosti.

Obrázok 5.3. Navrhovaná štruktúra riadenia slovenského HSPA

Poznámka: ZP: zdravotná poisťovňa. IZA: Inštitút zdravotných analýz. MZ: Ministerstvo zdravotníctva. MF: Ministerstvo financií. NCZI: Národné centrum zdravotníckych informácií. PWG: hlavná pracovná skupina projektu slovenského HSPA. ŠÚ SR: Štatistický úrad Slovenskej republiky. TIG: Technické implementačné skupiny. ÚDZS: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ÚVZ: Úrad verejného zdravotníctva.

Zdroj: Projekt prípravy rámca HSPA pre Slovenskú republiku, stretnutie HLAB v novembri 2025.

Technické implementačné skupiny (TIG) tvoria technicko-analytický pilier HSPA. Tieto skupiny, zložené zo správcov indikátorov HSPA, ako sú IZA, NCZI, ÚVZ, ŠÚ SR, ZP a ÚDZS, prinášajú svoje metodické znalosti a odborné poznatky týkajúce sa konkrétnych indikátorov, ktoré sú potrebné na spoľahlivé hodnotenie výkonnosti. Ich úlohou je zabezpečiť funkčnosť rámca indikátorov prostredníctvom analýzy dát, aktualizácie definícií indikátorov a podpory pri vývoji nových alebo indikátorov na dopracovanie. V navrhovanej štruktúre riadenia:

• TIG vypracúvajú hárky indikátorov so stručnou predbežnou analýzou indikátorov a podľa potreby aktualizujú alebo spresňujú metodické prvky.

• Poskytujú Pracovnej skupine HSPA včasné a kvalitné podklady pre proces prípravy návrhov a reagujú na žiadosti o vysvetlenie alebo dodatočnú analýzu. Súčasťou toho je aj príprava indikátorov na dopracovanie pre budúce fázy. V prípade potreby môžu tiež prispievať k príprave správ.

• Úzko spolupracujú s Pracovnou skupinou HSPA s cieľom zabezpečiť konzistentný výklad, podieľajú sa na posudzovaní návrhov analytických častí a podporujú technickú správnosť záverečnej správy o HSPA.

• Po zverejnení HSPA správy poskytujú spätnú väzbu s cieľom zlepšiť nasledujúci cyklus HSPA.

Širšia skupina zainteresovaných strán predstavujú širšiu skupinu stakeholderov, inštitúcií, ktoré sa zaoberajú zisteniami HSPA, ale nie sú priamo zapojené do riadenia ani do analytickej prípravy správy. Patria medzi ne nielen bývalé organizácie PWG, ale aj nové subjekty zo zdravotného systému, ktoré môžu využívať výsledky HSPA na účely plánovania, monitorovania a rozhodovania vo svojich vlastných organizáciách. Ich úlohou je fungovať ako širšia komunita odborníkov: sledovať priebeh každého cyklu HSPA, interpretovať výsledky vo svojom kontexte a podporovať zavádzanie zistení v rámci celého systému:

• Do cyklu prispievajú poskytovaním spätnej väzby, šírením informácií a účasťou na štruktúrovaných aktivitách zameraných na zapojenie.

• V rámci svojich organizácií šíria zverejnenú správu a jej zistenia a poskytujú podnety, ktoré pomáhajú formovať budúce cykly HSPA.

• Zúčastňujú sa diskusií stakeholderov organizovaných Pracovnou skupinou HSPA, kde prispievajú svojimi názormi na štruktúru správy, prioritné oblasti a potreby používateľov, čím zabezpečujú, že HSPA zostáva relevantné a použiteľné.

• Po zverejnení každej správy stakeholderi poskytujú spätnú väzbu, ktorú Pracovná skupina HSPA a Výbor HSPA zohľadňujú pri príprave nasledujúceho cyklu, čím posilňujú iteratívny proces učenia, na ktorom je model HSPA založený.

5.1.3. Správa indikátorov a riadenie dát v slovenskom HSPA

Úspešnosť a dôveryhodnosť procesu HSPA sú podmienené jasne definovanými pravidlami správy a zodpovednosti za tvorbu, overovanie a interpretáciu indikátorov. V Slovenskej republike existujú dva typy správcovstva indikátorov: individuálne a spoločné správcovstvo. V prípade, že je za jeden indikátor zodpovedný len jeden správca, tento správca nesie hlavnú zodpovednosť za tvorbu indikátora, vrátane výpočtu, analýzy a spracovania výsledkov, vypracovania technického hárku indikátora, a následne za poskytovanie odborného komentára k samotným dátam, situácii v Slovenskej republike a porovnania so zahraničím v budúcich správach o HSPA. V prípade spoločného správcovstva sú za tvorbu indikátorov, vrátane výpočtov, analýzy a spracovania výsledkov zodpovední hlavní (primárni) správcovia, zatiaľ čo vedľajší (sekundárni) správcovia plnia podpornú úlohu, ktorá zahŕňa všetko od analytických postrehov až po poskytovanie podkladových dát, avšak bez toho, aby riadili analytický proces.

Slovenský rámec HSPA obsahuje 110 indikátorov ktoré spravujú viaceré inštitúcie v rámci systému (Tabuľka 5.1). Najširšiu celkovú zodpovednosť za tvorbu indikátorov nesie NCZI, ktoré pôsobí ako samostatný správca 30 indikátorov a ako vedľajší správca v rámci troch spoločných dohôd, čo znamená, že sa podieľa na približne 30 % všetkých indikátorov. IZA zodpovedá celkovo za 19 indikátorov, pričom je samostatným správcom 14 z nich a podieľa sa na piatich dohodách o spoločnom spravovaní (v štyroch prípadoch ako hlavný a v jednom ako vedľajší správca). Ostatné útvary MZ majú predbežne na starosti celkovo 18 indikátorov, z toho 11 ako samostatní správcovia a 7 ako spoloční správcovia. Tieto útvary budú s výnimkou ÚVZ oslovené IZA s cieľom potvrdiť dohody o správe indikátorov. ÚVZ plní úlohu samostatného správcu deviatich indikátorov, zatiaľ čo ŠÚ SR nesie hlavnú zodpovednosť za 10 indikátorov samostatne a za ďalších päť indikátorov v rámci spoločných dohôd (celkovo 15 indikátorov). Navrhuje sa, aby zodpovednosť za menšie podskupiny indikátorov niesli aj iné inštitúcie (napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, NOI, ŠÚKL, CVTI alebo RRZ), a to buď samostatne, alebo v rámci dohôd o spoločnej správe. Ich úlohy budú ďalej spresnené v rámci bilaterálnych rokovaní, pričom IZA v prípade potreby poskytne podporu pri analýze indikátorov.

Tabuľka 5.1. Správa indikátorov slovenského HSPA slovenskými stakeholdermi

Správcom indikátora HSPA je organizácia, ktorá bude indikátor pripravovať a poskytovať na účely slovenského HSPA

	Samostatný správca indikátoru	Spoločný správca indikátoru		Spolu
Organizácia		Hlavný správca	Vedľajší správca	Spolu
NCZI	30		3	33
IZA (Ministerstvo zdravotníctva)	14	4	1	19
Ministerstvo zdravotníctva OVZ SCRN SFLP SZ NSC	5 1 1 3 1	6	1	18
ÚVZ	9	6		15
ŠÚ SR	10	4	1	15
ÚDZS	6			6
OS ZZS SR	2			2
Iní	2	1	4	7
Bude určené	3			3

Poznámka: Samostatné správcovstvo znamená, že za daný indikátor nesie plnú zodpovednosť jedna inštitúcia. V prípade spoločného správcovstva vedie analytickú činnosť hlavný správca, zatiaľ čo vedľajší správca poskytuje podporné údaje alebo podklady, bez toho, aby viedol analýzu. IZA: Inštitút zdravotných analýz NCZI: Národné centrum zdravotníckych informácií NSC: Národné skríningové centrum OS ZZS SR: Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky OVZ Odbor verejného zdravia RRZ: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť SCRN Sekcia centrálneho riadenia nemocníc SFLP: Sekcia farmácie a liekovej politiky ŠÚ SR: Štatistický úrad Slovenskej republiky SZ: Sekcia zdravia TBD: bude určené ÚDZS: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ÚVZ: Úrad verejného zdravotníctva.

Zdroj: Projekt prípravy rámca HSPA pre Slovenskú republiku, február 2026.

Správcami indikátorov HSPA nemusia byť nutne tie isté organizácie ako vlastníci dát, t. j. subjekty, ktoré spravujú primárne dátové súbory používané na tvorbu týchto indikátorov. Organizácie zodpovedné za správu príslušných dátových súborov pôsobia v rámci riadiacej štruktúry slovenského HSPA ako správcovia dát a v tomto dokumente sa označujú ako „správcovia dát“. NCZI je najväčším správcom údajov v slovenskom rámci HSPA a zodpovedá za správu dátových súborov pre 40 indikátorov (Tabuľka 5.2). Nasleduje ŠÚ SR, ktorý má na starosti 34 indikátorov.

Ďalšie inštitúcie prispievajú v menšom, ale stále významnom rozsahu, medzi ne patria MZ, ÚVZ a ÚDZS. Dátové súbory využívané pre malý počet indikátorov spravuje aj niekoľko ďalších národných a medzinárodných organizácií. Sedem indikátorov podlieha spoločnej správe, napríklad medzi ŠÚ SR a IZA alebo medzi MZ a ŠÚ SR. Ďalších deväť indikátorov je označených ako „bude určené“. Týka sa to tých, pri ktorých je ešte potrebné vyjasniť správu dátových súborov, alebo ide o indikátory na dopracovanie, ktorých metodika ešte nebola definovaná alebo určená (napríklad indikátory PaRIS).

Tabuľka 5.2. Správa dát, ktoré vstupujú do slovenského HSPA je zabezpečovaná rôznymi inštitúciami

Správcovia dát: organizácie, ktoré spravujú súbor dát použitý na výpočet indikátora HSPA (vlastníci dát)

Organizácia	Počet indikátorov
NCZI	40
ŠÚ SR	34
MZ	8 (z toho 3 v správe IZA)
ÚVZ	7
ÚDZS	6
MZ	3
CVTI	2
OS ZZS SR	2
Európska komisia	1
Európska lieková agentúra	1
Globálny prieskum verejnej mienky Gallup	1
IHME	1
MPSVaR	1
OECD	1
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika	1
Bude určené	9

Poznámka: Celkový počet presahuje 110, pretože dáta pre niektoré indikátory sú spravované spoločnou formou. CVTI: Centrum vedecko technických informácií. IHME: Institute for Health Metrics and Evaluation (Inštitút pre zdravotné metriky a hodnotenie). IZA: Inštitút zdravotných analýz. NCZI: Národné centrum zdravotníckych informácií. OS ZZS SR: Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. ŠÚ SR: Štatistický úrad Slovenskej republiky. ÚDZS: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ÚVZ: Úrad verejného zdravotníctva.

Zdroj: Projekt prípravy rámca HSPA pre Slovenskú republiku, február 2026.

Toto rozdelenie zodpovednosti za správu dát prináša pre slovenský HSPA príležitosti, ale aj výzvy. Na jednej strane ústredná úloha NCZI a ŠÚ SR zabezpečuje určitú mieru inštitucionálnej stability a technických kapacít na správu kľúčových dátových súborov. Na druhej strane si zapojenie viacerých správcov a zatiaľ nedefinované úlohy v rámci správcovstva vyžadujú jasné koordinačné mechanizmy, dohodu o dátových štandardoch a jasne stanovené mechanizmy zodpovednosti. Bez takejto jednoznačnosti by mohla roztrieštená správa viesť k nejednotnosti v kvalite dát, cykloch aktualizácie alebo metodických prístupoch. Naopak, ak je model viacerých inštitúcií zodpovedných za správu dát efektívne koordinovaný, môže posilniť zodpovednosť v rámci celého systému a zvýšiť spoľahlivosť tvorby indikátorov.

Systém zdravotných informácií Slovenskej republiky poskytuje pevný základ pre národný HSPA: väčšina kľúčových súborov dát o zdraví je k dispozícii a pokrýva prakticky celú populáciu. Administratívne dáta využívajú maskované individuálne identifikátory, čo umožňuje ďalšie prepojenie a zdieľanie údajov medzi rôznymi dátovými súbormi, vrátane prepojení s dátami zo sociálnej oblasti. Prebiehajúce iniciatívy, medzi ktoré patrí modernizácia infraštruktúry zdravotných údajov RISEZ a posilnená analytická spolupráca medzi NCZI a MZ, ďalej vytvárajú priaznivé podmienky na rozšírenie sekundárneho využívania dát a prehĺbenie analytickej hĺbky HSPA.

Činnosť HSPA môžu ovplyvňovať aj zásadné štrukturálne výzvy. Zdieľanie a prepojenie dát sú naďalej obmedzené, čiastočne z dôvodu roztrieštených mechanizmov riadenia a legislatívnych obmedzení. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poukazujú na administratívnu záťaž a duplicitu pri odosielaní dát, čo často zahŕňa manuálne postupy, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu dát a efektívnosť. Napriek tomu, že existujú rozsiahle dáta o administratívnych nárokoch, ich plný analytický potenciál sa zatiaľ nepodarilo využiť. Posilnenie mechanizmov riadenia dát v súvislosti so sekundárnym využívaním zdravotných dát, zlepšenie interoperability medzi dátovými súbormi a postupná automatizácia dátových tokov môžu prispieť k efektívnejšej tvorbe indikátorov HSPA, znížiť administratívnu záťaž spojenú s podávaním správ a umožniť systematickejšie využívanie existujúcich zdrojov dát na analýzu výkonnosti. Podrobná analýza ekosystému zdravotných dát a stakeholderov, vypracovaná ako vstupná správa pre projekt prípravy rámca HSPA pre Slovenskú republiku, identifikovala viacero silných stránok a príležitostí v oblasti správy dát a indikátorov HSPA (OECD, 2025[1]). Zhrnutie hlavných zistení správy sa nachádza aj v prílohe B.

5.1.4. Kroky implementácie slovenského rámca HSPA

Na Obrázok 5.4 je uvedený všeobecný harmonogram počiatočné implementácie slovenského HSPA.

V prvej polovici roka 2026 budú v spolupráci s OECD a príslušnými správcami HSPA vypracované vzorové technické hárky indikátorov. Budú slúžiť ako vzory pre prípravu ďalších technických hárkov. V druhej polovici roka 2026 správcovia HSPA vypracujú na základe týchto vzorov zvyšné technické hárky, za ktoré sú zodpovední.

Od začiatku roka 2027 sa začne so zberom a analýzou dát na prípravu prvej správy HSPA. Prvá správa by mala poskytnúť prehľad o fungovaní zdravotného systému na základe dostupných indikátorov. Prvá slovenská správa HSPA má byť pripravená do konca roka 2027 alebo začiatkom roka 2028, za predpokladu, že sa v implementačnej fáze stanovia podrobné časové míľniky.

Obrázok 5.4. Časový harmonogram pre prvú slovenskú HSPA správu

5.2. Začlenenie poznatkov z HSPA do tvorby zdravotnej politiky na Slovensku

5.2.1. Jasné rozdelenie úloh, zodpovednosť zainteresovaných strán a ich zapojenie posilňujú využívanie HSPA pri tvorbe politík

Pri zabezpečovaní zodpovednosti zainteresovaných strán a pri určovaní toho, do akej miery sa zistenia HSPA efektívne premietnu do politických rozhodnutí, zohrávajú dôležitú úlohu právne základy. Slovenská republika v súčasnosti nemá formálny právny mandát, ktorý by zakotvoval HSPA v právnych predpisoch. Hoci to umožnilo flexibilitu pri vypracúvaní návrhu riadenia HSPA, medzinárodné skúsenosti ukazujú, že jasný právny alebo regulačný základ môže výrazne posilniť udržateľnosť a zodpovednosť zainteresovaných strán (OECD, 2026[2]). Formálny mandát prispieva k vyjasneniu inštitucionálnej zodpovednosti, zabezpečeniu predvídateľných zdrojov a znižuje riziko, že HSPA bude závisieť od individuálneho nasadenia alebo krátkodobých politických priorít. Ak takýto mandát chýba, je potrebné vybudovať silnú zodpovednosť prostredníctvom jasných dohôd, transparentného rozdelenia úloh a účinných koordinačných mechanizmov zakotvených v riadiacej štruktúre.

Vzhľadom na to, že je do správy dát v zdravotnom systéme a vykonávania politík v Slovenskej republike zapojených viacero inštitúcií, je nevyhnutné dosiahnuť širokú angažovanosť celého sektoru. Inkluzívna účasť posilňuje pocit zodpovednosti a súhlasu, zvyšuje dôveryhodnosť a zvyšuje šancu, že zistenia HSPA ovplyvnia diskusie o politike. V tomto kontexte sa uskutočnila séria bilaterálnych rokovaní s kľúčovými stakeholdermi s cieľom vyjasniť rozdelenie zodpovedností, najmä pokiaľ ide o správu indikátorov a analytické úlohy. V niekoľkých prípadoch sa strany dohodli na spoločnom správcovstve daného indikátoru alebo indikátoroch. Takéto dohody podporujú spoluprácu, spájajú komplementárne odborné znalosti a posilňujú spoločnú zodpovednosť za výsledky. Spoločné správcovstvo však môže prinášať aj určité problémy, medzi ktoré patrí nejasná zodpovednosť, oneskorenia vyplývajúce z nedostatočnej koordinácie alebo rozdielne interpretácie zistení. Na zmiernenie týchto rizík je potrebné podrobnejšie vymedziť potenciálne zodpovednosti a povinnosti, ktoré môžu vzniknúť v priebehu procesu, ako napríklad overovanie výsledkov, riešenie metodických nezhôd a zodpovednosť za konečné výsledky. Ich transparentné zavedenie do dohodnutej riadiacej štruktúry pomáha posilniť základy udržateľného a dôveryhodného systému HSPA v Slovenskej republike, a to aj bez formálneho právneho mandátu.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje dynamiku zodpovednosti, je výber modelu riadenia HSPA. V nezávislých modeloch sú analytické a zadávacie funkcie inštitucionálne oddelené, čím sa vytvára väčší odstup medzi hodnotením výkonnosti a politickým rozhodovaním, ako je to vidieť v prípade systémov HSPA v Belgicku a Luxembursku (OECD, 2026[2]). V Slovenskej republike je model riadenia integrovaný, pričom riadiace aj analytické úlohy sú sústredené v rámci MZ alebo sú s ním úzko prepojené prostredníctvom IZA, podobne ako v Českej republike. Táto blízkosť zaručuje vnútornú zodpovednosť, môže zlepšiť koordináciu a uľahčiť včasné využitie zistení pri tvorbe politík. Zároveň sa takto vytvára jasné rozdelenie zodpovednosti: MZ naďalej nesie zodpovednosť za prijatie opatrení na základe zistení HSPA, namiesto toho, aby predpokladalo, že následné opatrenia sú v kompetencii iných organizácií zapojených do prípravy HSPA. Keďže analytické útvary pôsobia v tesnej blízkosti politického vedenia, je zároveň nevyhnutné zachovávať transparentnosť, metodickú dôslednosť a jasné oddelenie úloh, aby sa zabezpečila dôveryhodnosť a dôvera v hodnotiaci proces.

5.2.2. Zosúladenie podávania správ o HSPA s dôležitými termínmi v rámci politiky s cieľom maximalizovať jeho dosah a udržateľnosť

Stanovenie jasného harmonogramu a cyklu podávania správ o HSPA je strategické rozhodnutie, ktoré priamo ovplyvňuje nielen využiteľnosť výsledkov, ale aj dlhodobú udržateľnosť týchto cyklov. Skúsenosti krajín OECD ukazujú, že z hľadiska miery príspevku zistení HSPA k politickým diskusiám môže byť kľúčové práve jeho načasovanie: krajiny, ktoré zosúlaďujú cykly HSPA s plánovaním politík, zvyčajne dosahujú väčší vplyv na rozhodovací proces. Medzi strategické prístupy patrí zverejňovanie správ v priebehu prípravy národných zdravotných plánov, načasovanie hodnotení tak, aby slúžili ako podklad pre rozpočtové cykly, a koordinácia s volebným harmonogramom (OECD, 2026[2]).

Predpokladá sa, že jeden cyklus HSPA, od finalizácie zoznamu indikátorov až po zverejnenie správy, potrvá najmenej jeden rok. Počas tohto obdobia je dôležité zachovať metodickú stabilitu, aby sa zabezpečila konzistentnosť zberu, analýzy a interpretácie dát. Zásadnejšie zmeny v priebehu cyklu by mohli negatívne ovplyvniť porovnateľnosť a spôsobiť oneskorenie dokončenia. Po zverejnení správy je rovnako dôležitá aj primeraná prestávka medzi jednotlivými cyklami. Toto obdobie je určené na šírenie zistení, dohody o vylepšení indikátorov (vrátane doplňovania nových indikátorov alebo metodických úprav) a poskytuje riadiacim orgánom a zúčastneným inštitúciám priestor na prispôsobenie sa. Ponúka tiež príležitosť zamyslieť sa nad získanými skúsenosťami a v prípade potreby vylepšiť rámec tak, aby zodpovedal meniacim sa národným prioritám. Pravidelné stretnutia v tejto fáze môžu prispieť k tomu, aby zlepšenia boli systematické, nie náhodné, čím sa podporí nielen kontinuita, ale aj postupné zdokonaľovanie HSPA v priebehu času.

Obrázok 5.5 obsahuje predpokladaný cyklus HSPA správ na Slovensku vo vzťahu k národnému volebnému kalendáru Slovenskej republiky. Prvá úplná správa o HSPA by mala byť zverejnená buď v roku 2027, alebo v roku 2028, a to po dokončení metodickej správy a po skončení počiatočného obdobia zberu a analýzy dát. To by znamenalo, že by správa bola zverejnená buď v tom istom roku, v ktorom sú naplánované celoštátne voľby v roku 2027, alebo krátko po nich. Za predpokladu, že bude dodržaný štvorročný cyklus, budú nasledujúce správy zverejnené v rokoch 2031 a 2035. Takto by sa budúce publikácie HSPA naďalej časovo zhodovali s národnými volebnými cyklami alebo by na ne bezprostredne nadväzovali, čím by vznikali pravidelné obdobia, počas ktorých by boli zistenia HSPA k dispozícii na účely politického zhodnotenia a strategického plánovania.

Obrázok 5.5. Predpokladaný harmonogram a cykly slovenských HSPA správ

Načasovanie HSPA správ v súvislosti s celoštátnymi voľbami prináša nielen príležitosti, ale aj obmedzenia. Zverejnenie krátko po voľbách môže pomôcť zabrániť tomu, aby sa správa stala predmetom politických debát počas volebnej kampane, a tým chrániť jej odbornú dôveryhodnosť. Zároveň môže poskytnúť užitočnú faktografickú základňu pre novú vládu a pomôcť pri stanovovaní priorít, reformách a strategickom plánovaní počas celého volebného obdobia. Súčasne však platí, že ak už bol vládny program dohodnutý, môže byť menej priestoru na zapracovanie zistení HSPA do záväzkov na najvyššej úrovni. Počas politických zmien môže byť menej jednoznačná aj zodpovednosť za výsledky. Treba tiež podotknúť, že samotné načasovanie nezaručuje dosah na politiku: aj keby bola správa zverejnená vo vhodnom čase, to či sa bude pracovať s jej závermi a či sa primeraným spôsobom zohľadnia, bude vždy závisieť od inštitucionálnych kapacít a politickej vôle začleniť HSPA do tvorby politík.

5.2.3. Prepojenie HSPA so strategickými prioritami, aby sa podporilo ich využívania pri tvorbe politík

Ak je HSPA zosúladené s prioritami národnej politiky, môže prispieť k monitorovaniu prebiehajúcich reforiem a slúžiť ako podklad pre vypracovanie a zdokonaľovanie budúcich stratégií a rozhodnutí. Rámček 5.1 uvádza príklady rôznych spôsobov, ako možno využiť HSPA na podporu plánovania a monitorovania národných priorít a tvorbu politík, ako aj na prideľovanie zdrojov.

Rámček 5.1. Od monitorovania k činom: prepojenie HSPA so strategickými prioritami a rozhodnutiami

HSPA môže zohrávať úlohu nielen pri monitorovaní výkonnosti systému, ale aj pri formovaní politických rozhodnutí a diskusiách o financovaní. Ak sa HSPA strategicky integruje, dá sa systematicky využívať na stanovenie priorít, sledovanie pokroku a podporu informovanejšieho rozhodovania v rámci celého zdravotného systému.

Krajiny prepojujú svoje HSPA so strategickými prioritami a realizáciou reforiem

Jedným z kľúčových prístupov je zosúladenie indikátorov HSPA s národnými plánmi v oblasti zdravia, aby sa zabezpečila koherentnosť medzi monitorovaním a politickými prioritami. Estónsko napríklad prepojilo svoj rámec HSPA s viacerými strategickými dokumentmi, medzi ktoré patrí Národný plán v oblasti zdravia na roky 2020–2030, Plán boja proti rakovine a Akčný plán v oblasti duševného zdravia. Podobne aj Belgicko pracuje na zosúladení indikátorov HSPA s „medzifederálnymi cieľmi v oblasti zdravia a využíva ich spolu s ďalšími hodnotiacimi nástrojmi na sledovanie pokroku v plnení spoločne stanovených priorít.

HSPA môže slúžiť aj ako nástroj na monitorovanie a riadenie vykonávania reforiem. V Írsku bol systém HSPA pôvodne vytvorený zároveň s reformným programom Sláintecare, ktorý bol spustený v roku 2017, s cieľom využiť tento rámec na meranie, monitorovanie a hodnotenie prioritných oblastí reformy a ako podklad pre politické rozhodovanie. V priebehu vývoja sa doň postupne začlenili aj ďalšie priority vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády, korporátneho plánu Health Service Executive a ministerských agend. Lotyšsko tento prístup ďalej rozširuje tým, že využíva svoj rámec HSPA na porovnávacie hodnotenia na medzinárodnej, regionálnej, miestnej úrovni a dokonca aj na úrovni poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v závislosti od konkrétneho indikátora.

Prepojenie HSPA s mechanizmami financovania a zodpovednosti slúžiť aj ako podklad pre rozpočtové rozhodnutia

HSPA môže prispieť aj k diskusiám o financovaní v parlamente, vrátane tvorby rozpočtu, sledovania vynaložených prostriedkov na jednotlivé činnosti a upozorňovania na oblasti, v ktorých dochádza k nežiaducim výkyvom kľúčových indikátorov výkonnosti. V Belgicku sa zistenia týkajúce sa HSPA prezentujú počas rokovaní parlamentu o rozpočte. Zákonodarcovia tak majú k dispozícii informácie o výkonnosti systému založené na dôkazoch, ktoré môžu použiť ako podklad pre stanovenie priorít financovania. Nový systém záruk (NGS) v Taliansku, ktorý je súčasťou rámca HSPA, spája výkonnosť s finančnými stimulmi a dohľadom: regióny, ktoré splnia minimálne štandardy služieb, dostávajú dodatočné finančné prostriedky, zatiaľ čo dlhodobá nedostatočná výkonnosť môže viesť k posilneniu národného dohľadu alebo k finančným sankciám.

Zdroj: OECD (2026[2]), Poučenie z hodnotenia výkonnosti národného zdravotného systému (HSPA): Najnovšie zistenia z krajín OECD, https://doi.org/10.1787/2fa1314a-en.

Analýza prepojenia slovenského HSPA s národnými stratégiami zdravotnej politiky poukazuje na výrazný potenciál HSPA na jeho využitie pri tvorbe zdravotnej politiky v Slovenskej republike

Na posilnenie použiteľnosti a dlhodobej udržateľnosti rámca HSPA je dôležité pochopiť, ako môže tento rámec podporovať existujúce národné stratégie a plány v oblasti zdravia. Na posúdenie miery súladu medzi HSPA a národnými stratégiami v slovenskom kontexte sa zamerala systematická analýza prepojenia medzi národnými zdravotnými plánmi a programami Slovenskej republiky a súborom indikátorov HSPA.

Analýza ukázala, že slovenský rámec HSPA má výrazný potenciál podporovať tvorbu národných politík a monitorovanie ich plnenia, pričom medzi indikátormi HSPA a národnými prioritami v oblasti zdravia existuje výrazný súlad. Konečná verzia slovenského rámca HSPA obsahuje 110 indikátorov, z ktorých mnohé sa už (priamo alebo koncepčne) odrážajú v existujúcich strategických dokumentoch. Celkovo asi 80 % (86 zo 110) indikátorov HSPA vykazuje súlad s národnými stratégiami, a to buď ako indikátory „vhodné na použitie“, ktoré merajú rovnaké oblasti výkonnosti ako existujúce národné indikátory, alebo ako indikátory „vhodné na daný účel“, ktoré na tematickej úrovni zodpovedajú národným prioritám, ale líšia sa v presnej definícii alebo meraní (definície sú uvedené v Tabuľka 5.3 a v príslušnej poznámke pod čiarou).

Tabuľka 5.3. Miera súladu medzi slovenskými národnými stratégiami v oblasti zdravia a slovenskými indikátormi HSPA

Názov dokumentu	Typ dokumentu	Posledná aktualizácia	Indikátory týkajúce sa zdravia v dokumente	Indikátory HSPA vhodné na použitie	Indikátory HSPA vhodné na daný účel
Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2014-2030	S	2022	50	32	16
Revízia výdavkov na zdravotníctvo	S/A	2022	39	2	7
Plán obnovy a odolnosti	S	2023	5	2	6
Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030	S	2021	19
Národný program kontroly tabaku	S		9
Národný akčný plán na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov pre roky 2023-2030	A	2022	7	2
Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na roky 2021-2030	A	2021	20	1
Národný akčný plán v prevencii obezity na roky 2015-2025	A	2015	7
Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2024-2030	A	2024	17	1	2
Národný akčný plán Národného onkologického programu na roky 2021- 2025	A	2021	16	3	1
Akčný plán pre potraviny a výživu na roky 2017-2025	A	2017	16	1	1
Akčné plány k stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030	A	2022	14	1
Národná protidrogová stratégia na obdobie rokov 2021-2025	S	2021	22
Národný program duševného zdravia	S	2024	7	2
Akčný plán Národného programu duševného zdravia na roky 2024-2030	A	2024	9		2
Stratégia dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike	S	2021	22	1
Národný program podpory zdravia	S	2022	22	1	2

Poznámka: Typ dokumentu: S – predovšetkým strategický dokument s makrocieľmi a úlohami; A – akčný plán, ktorý zvyčajne nadväzuje na nadradený strategický dokument, ale obsahuje ďalšie podrobnosti a ciele. Vhodný na použitie: indikátory, ktoré merajú tú istú oblasť výkonnosti ako existujúce národné indikátory. Môžu existovať rozdiely v znení, v menších metodických detailoch, v analytickom zameraní alebo v hĺbke analýzy. Vhodný na účel: indikátory, ktoré sú na tematickej úrovni v súlade s národnými dokumentmi, avšak podstatne sa od nich líšia, pokiaľ ide o definíciu alebo meranie. V prípadoch, keď sa v otázke zodpovednosti za indikátory prekrývali viaceré strategické dokumenty, bol pre účely tohto mapovania vybraný najrelevantnejší nadradený dokument.

Zdroj: Na základe dokumentov národnej stratégie v oblasti zdravia Slovenskej republiky.

Spolu 49 indikátorov možno klasifikovať ako „vhodné na použitie“ na účely monitorovania a usmerňovania priorít národnej politiky v oblasti zdravia. Najväčší počet indikátorov tohto typu sa nachádza v aktualizovanom Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030, z ktorého pochádza 32 indikátorov. Ďalšie indikátory „vhodné na použitie“ sa nachádzajú v dokumentoch, ako je Národný akčný plán Národného onkologického programu na roky 2021 – 2025, Národný akčný plán na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov pre roky 2023-2030 a Akčný plán pre potraviny a výživu na roky 2017 – 2025. 22 indikátorov z týchto 49 je takmer totožných a líšia sa len v jednotkách alebo v menších technických detailoch. Zostávajúcich 27 sa líši úrovňou agregácie, pokrytím populácie, časovým horizontom alebo hĺbkou analýzy, no aj tak merajú ten istý základný konštrukt a sú vo všeobecnosti porovnateľné. Napríklad indikátor HSPA Využitie lôžok v % v ústavných zdravotníckych zariadeniach podľa odborného zamerania úzko zodpovedá indikátoru Využitie lôžok na oddeleniach akútnej starostlivosti, % obsadených lôžok zo Strategického rámca starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030. Hoci tento indikátor nie je členený podľa odbornosti a preto nie je úplne zhodný, z praktického hľadiska sa zhodujú. Väčšina približných zhôd (14 z 27) sa sústreďuje v Strategickom rámci, čo odzrkadľuje jeho široké tematické pokrytie v oblasti prístupu, ľudských zdrojov, financovania, zdravotných výsledkov a využívania služieb. Menší počet približných zhôd sa vyskytuje aj v dokumentoch, ako sú napríklad Revízia výdavkov na zdravotníctvo, Plán obnovy a odolnosti, Národný program duševného zdravia a Národný akčný plán pre onkológiu.

Tretia skupina 37 indikátorov HSPA je „vhodná na účel“ z pohľadu súladu s existujúcimi národnými strategickými dokumentmi vďaka svojmu tematickému zosúladeniu. Tieto indikátory sa týkajú podobných oblastí politiky alebo strategických cieľov, výrazne sa však líšia v koncepčnom prístupe, úrovni podrobnosti, analytickom pohľade alebo dostupnosti dát. Na rozdiel od indikátorov „vhodných na použitie“ nie sú priamo porovnateľné. Môžu zachytávať tú istú problematiku z iného analytického uhla pohľadu (napr. indikátory zamerané na procesy verzus indikátory zamerané na výsledky), fungovať na inej úrovni detailnosti (indikátory na úrovni systému verzus indikátory na úrovni pacienta) alebo sa týkať nových oblastí politiky, kde ešte nie sú spoľahlivé opatrenia zakotvené v národných stratégiách.

Napríklad indikátor HSPA Podiel pacientov na čakacích listinách čakajúcich nad rámec zákonných lehôt (ústavná zdravotná starostlivosť) odráža najnovší vývoj údajov a nie je výslovne zahrnutý v súčasných strategických dokumentoch. Hoci Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030 obsahuje indikátory, ktoré sa týkajú dostupnosti zdravotnej starostlivosti (napríklad neuspokojené potreby zdravotnej starostlivosti), tieto indikátory nemerajú dodržiavanie čakacích dôb, a preto ich nemožno považovať za „vhodné indikátory vzhľadom k ich použitie“. S indikátormi v dokumente však súvisia tematicky. Väčšina indikátoroch, ktoré sú vyhodnotene ako „vhodné indikátory vzhladom na účel HSPA“ sa opäť nachádza v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030, čo odzrkadľuje jeho široký politický záber. V rámci štruktúry HSPA sa tieto indikátory najčastejšie nachádzajú v doménach Dostupnosť, Koordinácia starostlivosti a Všeobecné zdravotné výsledky.

5.2.4. Efektívne šírenie výstupov na podporu využívania poznatkov z HSPA a ich vplyv na formovanie politík

V Slovenskej republike si posilnenie vplyvu HSPA vyžaduje začlenenie šírenia informácií priamo do samotnej riadiacej štruktúry. Skutočný vplyv zistení vyplývajúcich z HSPA závisí od toho, či budú tieto zistenia strategicky podporované, komunikované a či sa na ich základe budú prijímať opatrenia vo všetkých inštitúciách (OECD, 2026[2]).

V tomto smere môže v Slovenskej republike zohrávať kľúčovú úlohu Výbor HSPA. Tým, že Výbor HSPA združuje predstaviteľov MZ, ministerstva financií, NCZI, ÚVZ, ŠÚ SR, AZP a ÚDZS na úrovni vrcholového riadenia, vytvára inštitucionálny mandát pre uplatňovanie HSPA v celom systéme. Jeho zodpovednosť presahuje rámec schvaľovania rozsahu a overovania konečných výsledkov; zabezpečuje, aby boli zistenia HSPA začlenené do inštitucionálnych rozhodovacích procesov a šírené v celom sektore zdravotníctva. Bez takejto podpory na najvyššej úrovni hrozí, že HSPA zostane len technickým cvičením s obmedzeným vplyvom na reformy, plánovanie alebo prideľovanie zdrojov.

Účinné šírenie informácií závisí aj od operačnej úlohy Pracovnej skupiny HSPA. Pracovná skupina HSPA, ktorá je „strojovňou“ každého cyklu, nielen zhromažďuje výsledky analýz a vypracúva správu, ale súčasne počas celého procesu koordinuje komunikáciu. Pracovná skupina HSPA zabezpečuje transparentnosť a kontinuitu pravidelným informovaním Výboru HSPA o pokroku, organizovaním konzultácií a zverejňovaním overených výsledkov. Treba poznamenať, že šírenie výsledkov sa neobmedzuje len na záverečnú fázu publikovania správy: štruktúrovaná komunikácia v priebehu celého cyklu môže prispieť k zosúladeniu očakávaní a pripraviť inštitúcie na výklad a využitie výsledkov. Toto priebežné zapojenie posilňuje dôveru v analytický proces a zvyšuje pravdepodobnosť, že zistenia budú slúžiť ako podklad pre strategické a operatívne rozhodovanie.

Tretím pilierom efektívneho šírenia informácií v riadení slovenského programu HSPA sú stakeholderi. Zastupujú inštitúcie, ktoré pri plánovaní, monitorovaní a prijímaní rozhodnutí vychádzajú z výsledkov HSPA, a tvoria širšiu komunitu odborníkov zaoberajúcich sa výkonnosťou zdravotníckeho systému. Prostredníctvom fór stakeholderov organizovaných Pracovnou skupinou HSPA tieto organizácie poskytujú spätnú väzbu k štruktúre správy, prioritným oblastiam a jej využiteľnosti, čím prispievajú k tomu, aby výsledky zostali relevantné pre potreby systému. Po zverejnení správy HSPA stakeholderi šíria zistenia vo svojich organizáciách a prispievajú svojimi postrehmi, ktoré slúžia ako podklad pre nasledujúce cykly. Cyklus opakovanej spätnej väzby posilňuje inštitucionálne učenie a pomáha zakotviť HSPA v bežných procesoch riadenia.

Štruktúrovaná infraštruktúra na šírenie informácií môže tento vplyv ešte viac posilniť. Okrem pravidelného zverejňovania komplexných správ o HSPA by slovenskému HSPA prospelo, keby sa overené indikátory a metodická dokumentácia skonsolidovali na špecializovaný a ľahko dostupný referenčný portál. Takýto prístup by zvýšil prehľadnosť, obmedzil roztrieštenosť informácií o výkonnosti medzi jednotlivými inštitúciami a poskytol stabilný referenčný bod pre sledovanie pokroku v čase. Ak to dostupnosť dát umožní, vybrané indikátory by sa mohli aktualizovať aj medzi jednotlivými cyklami vykazovania, čím by sa podporil včasnejší dialóg o výkonnosti a posilnila úloha HSPA ako priebežne využívaného monitorovacieho rámca, a nie len ako statického nástroja výkazníctva.

Šírenie a využívanie výsledkov HSPA možno ďalej podporovať prostredníctvom aktivít zameraných na aplikáciu poznatkov. K posilneniu analytických zručností a podpore praktického využívania zistení HSPA pri rozhodovaní môžu prispieť cielené iniciatívy (ako napríklad semináre, školenia alebo spolupráca s vysokými školami). Začlenenie koncepcií a výsledkov HSPA do odborného vzdelávania, politických diskusií a organizačných procesov posilňuje z dlhodobého hľadiska inštitucionálnu pamäť, kontinuitu a trvalý dopyt po hodnotení výkonnosti zdravotného systému a politike založenej na dôkazoch.

5.3. Metodická správa HSPA ako návod na implementácii slovenského HSPA

Slovenský rámec HSPA predstavený v tejto správe je míľnikom v prechode od koncepčného návrhu k praktickému vykonávaniu HSPA. Je výsledkom spolupráce medzi národnými inštitúciami, správcami dát a ostatnými stakeholdermi v sektore. Prostredníctvom štruktúrovaných konzultácií, odbornej výmeny informácií a postupného overovania indikátorov sa spresňoval národný účel, rozsah a štruktúra slovenského HSPA. Okrem vymedzenia súboru indikátorov prispel tento proces k posilneniu inštitucionálneho dialógu a k vytvoreniu spoločného chápania toho, ako by sa mala hodnotiť výkonnosť zdravotného systému v Slovenskej republike.

Nasledujúca fáza sa zameriava na zavedenie rámca do praxe prostredníctvom prípravy prvej národnej správy o HSPA. Hlavným cieľom je vytvoriť z HSPA udržateľný nástroj, ktorý začlení informácie o výkonnosti do bežných procesov riadenia a rozhodovania. Účinné mechanizmy riadenia HSPA, technická práca a priebežné zapájanie všetkých stakeholderov sú kľúčom k tomu, aby bolo možné výsledky HSPA transformovať na poznatky relevantné pre tvorbu politík. Silné prepojenie medzi národnými stratégiami zdravotnej politiky Slovenskej republiky a rámcom HSPA ďalej upevňuje jeho využitie a naplno rozvíja jeho potenciál prispievať k tvorbe politík a k udržateľnosti systému. V ďalších fázach vykonávania HSPA bude tím OECD v priebehu roka 2026 podporovať Slovenskú republiku a poskytovať poradenstvo v oblasti tvorby indikátorov a interpretácie dát.

Metodická správa preto slúži nielen ako technický referenčný dokument, ale aj ako plán udržateľné implementácie. Formalizovaním rámca HSPA a súvisiacich zodpovedností, procesov prípravy a spôsobov šírenia HSPA výstupov vytvára inštitucionálne predpoklady pre kontinuitu v budúcich cykloch HSPA. Jej konečným cieľom je podporiť systém, v ktorom sa z HSPA nestane len izolovaný jednorazový projekt, ale stabilný a rozvíjajúci sa rámec, ktorý bude prispievať k politickej diskusii, podporovať zodpovednosť a napomáhať priebežnému zlepšovaniu slovenského zdravotného systému.

Referencie

[2] OECD (2026), “Learning through national Health System Performance Assessment (HSPA): Emerging findings from OECD countries”, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/2fa1314a-en.

[1] OECD (2025), Situational analysis of Slovakia’s health data infrastructure for HSPA purposes, OECD Publishing, Paris, https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/about/projects/the-oecd-technical-support-to-national-hspa-development/Slovakia-Health-data-HSPA.pdf.