Hospodárstvo Slovenskej republiky, založené na vývoze a spracovateľskom priemysle, čelí rastúcim výzvam vyplývajúcim z globálneho obchodného napätia a fiškálnych tlakov. Podľa Ekonomickej správy OECD o Slovenskej republike by krajina mala posilniť svoje verejné financie a realizovať reformy zamerané na zvýšenie produktivity a zamestnanosti.
Rast HDP by mal v roku 2026 zostať mierny na úrovni 0,7 %, po raste o 0,8 % v roku 2025, pričom v roku 2027 by sa mal zotaviť na 1,6 %. Inflácia zostane na úrovni 4,2 % v roku 2026 rovnako ako v roku 2025 a následne v roku 2027 klesne na 2,6 %.
„Zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom reforiem podporujúcich hospodársku súťaž, ako aj podpora vzdelávania, rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pomôžu posilniť slovenské hospodárstvo s vyhliadkami na dlhodobý rast,“ uviedol hlavný ekonóm OECD Stefano Scarpetta pri predstavení správy v Bratislave spolu so slovenským ministrom financií Ladislavom Kamenickým. „Štrukturálne reformy zamerané na zvýšenie zamestnanosti budú tiež kľúčové pre stabilizáciu verejného dlhu.“
Úsilie o predĺženie pracovného života by sa malo zintenzívniť, vrátane obmedzenia možností predčasného odchodu do dôchodku a úpravy dôchodkových pravidiel tak, aby bol predčasný odchod do dôchodku v období vysokej inflácie menej atraktívny. Na podporu vyššej zamestnanosti žien by sa mala skrátiť dĺžka rodičovskej dovolenky a rozšíriť dostupnosť starostlivosti o deti.
Posilnenie verejnej integrity a správy vecí verejných by podporili ekonomickú dynamiku a pomohli prilákať zahraničné investície. Zrušenie dane z finančných transakcií zavedenej v roku 2025, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce a zosúladenie sadzieb dane z príjmov právnických osôb pre malé aj väčšie podniky by podporilo rast firiem a stimulovalo inovácie.
Zlepšenie verejnej podpory pre začínajúce podniky a úspešné malé firmy by rozvíjalo výskum a vývoj, ktorého úroveň na Slovensku stále zaostáva za priemerom OECD. Rozšírenie účinných grantových programov, pri ktorom by sa vo väčšej miere využívali zahraniční hodnotitelia a renomované nezávislé agentúry, by zvýšilo transparentnosť, znížilo neistotu a pomohlo nasmerovať finančné prostriedky do najlepších projektov.
Na zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily a zníženie nedostatku pracovných síl je nevyhnutné realizovať plánované reformy vzdelávania a odbornej prípravy. Zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov by tiež prispelo k posilneniu zručností dospelých.
Umelá inteligencia má potenciál zvýšiť rast produktivity, čo však bude závisieť od rýchlosti a rozsahu jej zavádzania v podnikoch. Hoci využívanie AI rastie, stále zaostáva za priemerom EÚ a výrazne sa líši podľa veľkosti podnikov. Zníženie regulačných prekážok a podpora širokého rozšírenia sú kľúčom k urýchleniu zavádzania umelej inteligencie, najmä v malých a stredných podnikoch. Centrá digitálnych inovácií poskytujúce cielené právne poradenstvo spolu s technickou podporou a vytváranie kontrolovaných testovacích prostredí by znížili bariéry a urýchlili zavádzanie AI. Rýchlejšiemu rastu produktivity by pomohlo aj posilnenie vysokoškolského vzdelávania v odboroch súvisiacich s umelou inteligenciou.
Pozrite si prehľad Ekonomickej správy o Slovenskej republike s kľúčovými zisteniami a grafmi (tento odkaz je možné použiť v mediálnych článkoch).
V prípade ďalších otázok môžu novinári kontaktovať Spencera Wilsona z Mediálneho oddelenia OECD (tel. č. +33 1 45 24 81 18).
OECD spolupracuje s viac ako 100 krajinami sveta a predstavuje globálne fórum pre tvorbu verejných politík, ktoré podporujú opatrenia zamerané na zachovanie individuálnej slobody a zlepšovanie hospodárskej a sociálnej prosperity ľudí na celom svete.